" Po ceste do neznáma kráča chlapec.
Z jeho šiat zostáva len strapec.
Piesočný vietor ničí jeho tvár
a bráni očiam pozrieť sa v diaľ.
a bráni očiam pozrieť sa v diaľ.
Sucho a navôkol samá spúšť,
tak ako z jeho duše zostáva len púšť.
Svoj poklad dávno odložil na zámok do truhlice
a sedí teraz v rohu tmavej temnice.
a sedí teraz v rohu tmavej temnice.
Jeho oči kryje tieň
a navôkol hrá ticho svoju pieseň.
a navôkol hrá ticho svoju pieseň.
Život naďalej plynie
a jeho mladosť s časom hynie.
a jeho mladosť s časom hynie.
Hovoril si že nepočúva žiadne drísty
a tak mu život unikol pomedzi prsty.
a tak mu život unikol pomedzi prsty.
Stupienky ktoré boli pevné a isté,
zmenili sa na krehké lupienky a lístie.
zmenili sa na krehké lupienky a lístie.
Beží chodbou do neznáma
a za chrbtom mu kráka vrana.
a za chrbtom mu kráka vrana.
Chodba však nemá koniec
a na jej konci zvoní zvonec.
a na jej konci zvoní zvonec.
Boh mu šepká slová do uší
a dobré skutky ho hladia na duši.
a dobré skutky ho hladia na duši.
Prestal myslieť na seba
a pomáha tam kde treba.
a pomáha tam kde treba.
Ľudia vyniesli ho hore
a on má nádej na obzore.
a on má nádej na obzore.
Jeho kroky sú pevnejšie
a božím smerom presnejšie.
a božím smerom presnejšie.
Bože ty stojíš nado mnou, ja viem
a preto ťi za život ďakujem. "
a preto ťi za život ďakujem. "
(M. Kulina)
